Predstavíme si, že žiaci sú cestovateľmi, ktorí chcú poznať vlastnú krajinu a tak sa vydáme na cestu krajmi Slovenska, ktoré si spočiatku rozdelíme. Na tabuli máme „slepú mapu“, úlohou žiakov je priradiť tradičný kroj k danému regiónu – miniatúry krojov sme vyrábali na hodinách pracovného vyučovania, počas roka. S deťmi začíname našu cestu a navštívime spoločne ako prvý bratislavský kraj. Došli sme práve na Fašiangy, kde vidíme karnevalový sprievod. Žiaci si vezmú karnevalové masky, ktoré si pripravovali počas roka na hodinách výtvarnej výchovy z tradičných materiálov. Napríklad vrecovina, kúsky kože, kožušina, farebné látky a pridávame sa k sprievodu, žiaci pochodujú po triede s hudobnými nástroji ako ozembuch, bubon, kravský roh. V takejto dobrej nálade pokračujeme v našej ceste a zastavíme sa v košickom kraji. Kedže stále putujeme pešo, v Košiach už oslavujú Veľkú Noc. Úlohou žiakov je vybrať potraviny tak, aby správne pripravili a dekorovali veľkonočný košík, (pozn. na stole sú pripravené potraviny rôzneho druhu, ktoré sú do toho času zakryté). Z nášho košíka každý zo žiakov samozrejme ochutná, pretože sme na dlhej ceste do žilinského kraja vyhladli. Keď sme sa blížili k Žiline, zazreli sme jasné svetlo, boli to Jánske ohne. Žiaci stoja v kruhu ako okolo ohňa, pričom oheň v triede predstavujú na seba naskladané knihy, ktoré žiaci preskakuju ako Jánsky oheň. Keďže chceme poznať celé Slovensko, prídeme do nitrianskeho kraja a ocitneme sa na poli, kde ľudia slávia Dožinky. Žiaci sa pritom hrajú na „Čižíčka“. Spievajú a dramatizujú pieseň. Slovo mak, zmeníme na klas, pretože Dožinky, sú prevažne o žatve.
Text piesne je nasledovný.
Čižíček, Čižíček, vtáčik maličký, povedz nám Čižíček jak sa seje klas.
Ej, tak-tak, ej, tak-tak, tak sa seje klas /dramatizácia/.
Čižíček, Čižíček, vtáčik maličký, povedz nám Čižíček jak sa rastie klas.
Ej, tak-tak, ej, tak-tak, tak sa rastie klas /dramatizácia/.
Čižíček, Čižíček, vtáčik maličký, povedz nám Čižíček jak kvitne klas.
Ej, tak-tak, ej, tak-tak, tak sa kvitne klas /dramatizácia/.
Čižíček, Čižíček, vtáčik maličký, povedz nám Čižíček jak sa kosí klas.
Ej, tak-tak, ej, tak-tak, tak sa kosí klas /dramatizácia/.
Už jesennou cestou sa vydávame ďalej a dôjdeme až do banskobystrického kraja. Pozrieme sa na dátum v kalendári a ten ukazuje 29. október – Deň narodenia Ľudovíta Štúra. Vieme, že Ľ. Štúr bojoval za uzákonenie slovenského jazyka na základe stredoslovenského nárečia. Žiaci pracuju na cvičení na tabuli, kde su napísané spisovné a nespisovné slová. Úlohou žiakov je podčiarknuť spisovné slová. Keďže posledné slovo je „mrznúť“, presne vyjadruje to, ako sa cítime. Všetci potrebujeme čižmy, ktoré by nás ohriali a tak sa vydáme na cestu do trenčianskeho kraja za obuvníkom. Je deň sv. Mikuláša a tak si každý z nás praje pravé mikulášske čižmy. Aby sa mu dobre robilo zaspievame si pieseň o sv. Mikulášovi. V teplých čižmách kráčame do prešovského kraja, kde všade rozvoniava vianočná večera. Žiaci majú na magnetickej tabuli nakreslený vianočný stromček s maketami vianočných ozdôb. Na zadnej strane každej ozdoby je matematický príklad. Úlohou žiakov je vypočítať ho. S Vianocami sa spája Betlehem a v ňom uložený Ježiško, ku ktorému prišli Traja králi. Aj my sa s deťmi zahráme na Mudrcov z Východu a putujeme za Ježiškom do trnavského kraja. Úlohou žiakov je zabaliť darček – pripravené krabičky - do baliaceho papiera. Po odovzdaní darov sa naša cesta po Slovenskej republike končí a „Tradície našimi očami sú už krajšie a živšie“.
Veríme, že tento námet, ktorý sme poskytli predovšetkým Vám milý učitelia, pomôže spestriť Vašu výučbu a žiakom priblížiť tradície, ktoré sú tak vzácne pre každý národ.